Svet Mýtov [hra na hrdinov]
[fantasy hra na hrdinov]

 

Rady

Ako hrať postavu s inteligenciou inou ako je inteligencia hráča

Hráč si musí dávať pozor najmä na to, že jeho postava nie je rovnako inteligentná ako on. To znamená, že veci, ktoré sú pre neho samozrejmé, môže považovať jeho postava za nelogické, nepravdepodobné alebo nemožné, alebo že ich pochopí až po dlhšom čase.

Platí to však aj v opačnom prípade, teda keď hráč hrá mimoriadne inteligentnú postavu. Vtedy je trochu problémom, ak si hráč nedá do súvislosti veci, ktoré by jeho postavu napadli okamžite. V takýchto prípadoch to chce trochu tolerancie zo strany ostatných hráčov a PH. Taký hráč napríklad môže povedať, že potrebuje niekoľko minút na rozmyslenie, avšak že jeho postava sa vyjadrila k danej veci okamžite. Hráč môže v takejto situácii dokonca požiadať PH o radu.

Získavanie informácií

Nie každému sa vždy podarí získať informácie, ktoré potrebuje. Všetko závisí od prostredia, kde sa postava nachádza a od jej schopností. Napríklad človek s vysokou charizmou a výrečnosťou má oveľa vyššie šance získať nejaké informácie, ako človek s nízkou charizmou, odpudivým vzhľadom a neznalosťou jazyka. Pekný a inteligentný človek, ktorý vie, na koho sa pri získavaní informácií obrátiť, vie, ako sa má pýtať a nevyzerá veľmi cudzo. Smradľavý špinavý žobrák naproti tomu nebudí v ľuďoch veľkú dôveru.

Pri hre môžu hráči zvoliť dva spôsoby získavania informácií. Prvý spôsob je, že povedia PH, koľko času a peňazí sú ochotní venovať na získanie informácie a PH im povie výsledok ich pátrania.

Druhý spôsob je síce dlhší, ale herne zaujímavejší a PH aj hráči by ho mali uprednostňovať. Hráči budú PH popisovať kade chodia, koho sa čo pýtajú a aký veľký úplatok mu ponúkajú. Pri druhom spôsobe zisťovania informácií je vyššia šanca, že niečo zistia, lebo môžu na prvý krát vojsť do tej správnej krčmy a zbadať tú správnu osobu, ako keď iba PH hodí kockou a podľa toho, čo mu padlo, povie hráčom, čo zistili.

Knižnice verejné a súkromné

Vo Svete Mýtov neexistujú verejne prístupné knižnice ako také. Mestský kronikár môže mať nejaké knihy, ktoré patria mestu, v niektorých mestách sa systematicky tvorí veľká knižnica v správe mesta, avšak tieto knižné zbierky nie sú verejne prístupné. Na vstup do nich treba získať povolenie od mestskej rady, ktorá za to však požaduje pomerne vysoký finančný obnos alebo nejakú službu a aj tak vstup nepovolí len tak nejakému trhanovi.

V niektorých mestách sú univerzity, kde študujú rôzne osoby za klerikov, architektov, bojových inžinierov a podobne. Tieto univerzity majú pomerne slušné archívy, kde sa dá všeličo nájsť, avšak tieto archívy sú prístupné iba pre študentov a profesorov univerzity a vstup do nich sa dá vybaviť len veľmi ťažko.

Ďalšie osoby, ktoré môžu mať súkromnú zbierku rôznych kníh, sú rôzny alchymisti, klerici, vo všeobecnosti učenci rôzneho druhu. Tí však neroztrubujú do sveta, že majú súkromnú knižnicu a veľmi si ju strážia, nepustia k nej takmer nikoho. Väčšina súkromných zbierok kníh je veľmi úzko špecializovaná na odbor, ktorému sa daná osoba venuje.

Náročnosť získania informácie je rôzna, podľa toho, ako je informácia, ktorú postava hľadá, dostupná. Nájsť meno panovníka v určitej zemi je ľahké, nájsť stavebné plány mestského hradu aj s tajnými chodbami je extrémne náročné.